Na konci marca som sa ocitol na pár dní pod Chopkom, za Chopkom, na Chopku a ba aj nad Chopkom. Bolo bardzo fajne a tu je o tom pár obrázkov.
Vo štvrtok ráno som vstával za čiernej tmy. Z Bratislavy som vyrazil skoro na svitaní. Cestoval som keď sa brieždilo a do strediska Otupné, na severnej strane Chopku, som dorazil opäť za tmy. Za bielej tmy.
Stredisko bolo skoro ľudoprázdne a myslím si, že sa niet čomu čudovať. Takto to vyzeralo z lanovky na Lukovú. Občas som zazrel sedačku pred nami a chvíľami som bol zvedavý, či sa vynorí tá z protismeru ,'-)
V bufete mali mapu celej severnej strany Chopku a fajný, už zarobený, čierny čaj.
Cestou dolu to bola tá istá pesnička ako hore, ibaže dolu kopcom.
Poobede sa začala hmla rozpadať a k večeru bolo úplne jasno. Na chate som sa potom hral s teleobjektívom a telekonvertorom. Horná, už nefungujúca stanica lanovky bola dosť ďaleko a teda dobrým cieľom.
To trochu neostré vzniklo pomocou teleobjektívu s ohniskom nastaveným na tristo milimetrov a ešte posilneným dvojnásobným telekonvertorom. Ak započítam zväčšenie Rebela, tak (300 * 2 * 1,6) je aj pre brata deväťsto šesťdesiat milimetrov (číslom 960mm). Z ruky skoro neudržatežné, navyše ručne ostrené. Hneď nasledujúci obrázok je ten istý objektív a znovu tristovkové ohnisko, ale už bez telekonvera.
V noci som si potom cvakol ešte susednú budovu v ktorej mali naozajstné Peklo a trošku mesačnej krajiny zo snehu a ľadu.
Ďalší deň začal už ráno ako rozprávka. Rovnako ako som včera zaľahol, aj dnes ráno som sa zobudil na Mikulášskej chate, kúsok nad Velickým plesom.
Bez slniečka by to skrátka nebolo ono ,'-)
Mikulášska chata a okolie.
Namiesto snowboadu na plece som si nabalil krídlo na chrbát a lanovkou som sa vyviezol na Lukovú.
Spravil som aj prvú panorámu Vysokých Tatier. Ešte to nebolo celkom ono..
Pozornejšie oko si všimlo nosáľa pri konečnej lanovky na Lukovej a hneď mu bolo jasné, že budem musieť stúpať až na druhú stranu hrebeňa. Fúkal vietor južných smerov.
Doprial som si krátku odbočku na samý vrchol Chopku a spravil som ďalšie dve panorámy.
Ešte raz Vysoké Tatry.
Malá Fatra.
Potom prišli takí veľkí chlapi a na pozdrav: "Nazdar"
Odpovedali: "Nazdar, jak se vede"
Ustúpil som pár krokov späť, aby som ani nevidel do kotla pod vrcholom a spravil si obrázok bratov Čechov aj s Vysokými Tatrami v diaľke.
Nasledoval zostup po krídlo a presun na južnú stranu kopca. Tam som si chvíľu občerstvoval predštartovú prípravu a chvíľu som naberal niekdajšiu zručnosť pri krížovom štarte. Uspel som a ďalej som sa vozil na svahovom prúdení, ľuďom ponad hlavy.